Žatva. Obdobie nastávajúcich školských prázdnin, pasenie husí na strniskách a zbieranie kláskov, to sú spomienky, na ktoré sa spomína s radosťou a láskou. Boli to dni, kedy zavčas rána husi gagotali a domáhali sa odchodu na strniská za potravou, hoci nám sa chcelo ešte troštička pospať. Ale povinnosť je povinnosť. Dnes, keď na tieto dni spomínam po 70 rokoch, stretávam časť týchto spomienok na nitrianskom Agrokomplexe. Hrste zožatého obilia, ktoré sa ukladali do snopov spestrili priestory na Agrokomplexe, doplnené uskladnenou slamou, cepami a hrabľami. Z kláskov pšenice cítiť vôňu nového chleba, nezameniteľnú arómu, ktorej sa nikdy nemôžeme prejesť.
Agrokomplex ponúka nové stroje, ktoré nahrádzajú kosy, hrable a cepy. Ľudia obdivujú stroje a túžobne hľadia na výdobytky doby. A popri tejto technike stretávame v pavilónoch tradície. Akoby sme sa mali vracať k domácej hydine a domácemu dobytku, ako by sme si mali udržiavať svoje ľudové odevy a zvyky. Stretávame ženy v krojoch z Liptova, zo Záhoria, ale aj z Dolniakov. V krásnych krojoch s košíkmi pod pazuchou, v ktorých sú domáce buchty a pagáče. Vezmite si a okoštujte. A my počúvame spevy a hudbu heligonkárov, zvonkohru na spiežovcoch, obdivujeme paličkovanú čipku z Krakovian a dláto, ktoré vytesáva korýtko z lipového dreva. A všetku tú idylu, ktorú nám pripravili na tomto výstavisku, s húskami a kačičkami, s kozliatkami, ovečkami, ale aj s mlynom.


Foto i text: Milan Hlôška